Hlasove slu by

Práca prekladateµa je mimoriadne zlo¾itá a jemná. Po prvé, je dôle¾ité uvedomi» si situáciu od súèasnosti, aká je aj jej hlavným úèelom. Prekladateµ, na rozdiel od okolností, nielen¾e prekladá. Jeho prvým príkazom je komunikova» medzi sebou µudia, ktorí slú¾ia rôznym jazykom. Èi u¾ ich prená¹a listami a písomnými textami alebo sa zúèastòuje na slobodnej komunikácii, nikdy nie sú nové veci. Je v¹ak dôle¾ité uvedomi» si posledný, ktorý jednoducho komunikuje, a preto jeho úloha je dôle¾itá.

Akým spôsobom mô¾e komunikova» tieto osoby medzi sebou?Po prvé, bude to urèite ten istý preklad pravidelne, na¾ivo. Po druhé, budú preklady spôsobené bez prítomnosti komunikujúcich osôb alebo subjektov.

Ïalej stojí za to vedie» medzi vami typy osobných a priamych prekladov. Bude existova» simultánne a po sebe nasledujúce interpretácie.

Súèasné interpretácie sa nazývajú tie, ktoré prebiehajú paralelne s prelo¾eným textom. V poslednom a jedinom období trvá výraz jednej tváre, keï naposledy hovorí tlmoèník. Zmena klímy je len minimálna a týka sa iba èasovej zlo¾ky, ktorú prekladateµ potrebuje na získanie obsahu vyhlásenia.

Druhou èas»ou prekladu je po sebe nasledujúci výklad. A samozrejme, konzekutívne interpretácie sa budú nazýva» tie, ktoré skonèia "kus po kúsku". Reèník dáva zlomok svojho názoru a potom prestane pre tlmoèníka prelo¾i» tento prvok. Prekladateµ, v èase, keï rozpráva, mô¾e si vzia» poznámky, mô¾e ma» iné spôsoby, ako zakódova» to, èo je dôle¾ité z pozornosti. Najdôle¾itej¹ou vecou je, ¾e ak boli tieto predstavenia vykonané opatrne, dali predov¹etkým veci, zmysel, význam, ale nereprodukovali slová presne.